Rodinná firma



Otec a jeho tri deti viedli úspešný reťazec 4 rodinných kaviarní. Všetci boli spoločníci, pričom väčšinový podiel mal otec. Deti mali nerovnaký podiel, v závislosti od toho, ako sa podieľali na chode rodinného podniku. Ich podiel sa zvýšil percentuálnym pomerom po otcovej smrti, pričom najstarší syn zdedil väčšinový podiel.

Po určitom čase mladší brat a sestra začali spor so starším bratom ohľadne chodu všetkých štyroch kaviarní, nakoľko boli proti tomu, aby starší brat rozhodoval o financovaní a riadení podnikov.

Starší brat mal v úmysle kúpiť od mladších súrodencov ich podiely, ale nemal na to dostatok finančných prostriedkov, súrodenci nesúhlasili s predajom svojich podielov, nakoľko v rodinnom podniku pracovali od skončenia školy a mali k nemu srdcový vzťah.

Situácia sa zdala byť neriešiteľná, súdny spor by trval roky a vyhral by len jeden. Stál by nemalé finančné prostriedky a kopec nervov a emočného vypätia.

Preto sa najstarší brat rozhodol požiadať o mediáciu a riešiť tento spor so súrodencami mimosúdne.

Po objasnení záujmov a potrieb všetkých súrodencov si uvedomili,  že už nechcú pracovať spoločne, každý chce ale ostať pracovať vo fachu. Preto sa dohodli, najstarší brat si ponechá dve kaviarne a mladší brat a sestra po jednej. Navzájom si predali svoje podiely v kaviarňach a stali sa ich výlučnými vlastníkmi – každý v tej svojej.

Mediácia trvala oveľa kratšie, ako by trval súdny spor, bola spísaná mediačná dohoda a ušetrili nemalé poplatky oproti súdnemu konaniu. Taktiež si súrodenci do budúcna zachovali dobré vzťahy a dohodli sa, že v prípade, ak by sa niektorí zo súrodencov rozhodol predať kaviareň, prednostne ponúkne obchodný podiel svojim súrodencom.